Extrémna ovca v nás

Autor: Jana Šíblová | 19.11.2014 o 21:09 | (upravené 22.11.2014 o 19:45) Karma článku: 6,46 | Prečítané:  1183x

Raz darmo, smerácky PR tím dobre vedel, po čom Slovač túži, keď preň kuchtil posledný predvolebný slogan. Túžime po istotách. Či si ich však zaslúžime? To už je iná vec.

Žijeme v dobe, kedy sa na nás informácie tlačia zo všetkých strán. Ak si chceme pri ich získavaní trochu vyhodiť z kopýtka, pridáme za počítačom pár klikov navyše. A potom vidíme do všetkého, sme múdri, už tomu rozumieme. Nie počkať, tak to vlastne nie je, pozor, prichádza konšpirácia! Nie počkať, toto sú lži dobre podplatených médií! Nie som ovca, aby som veril tomu, čomu chcú aby som veril! Tu na tomto alternatívnom portáli mi konečne otvorili oči... a tak ďalej, možno vám to niečo pripomína.

Uvediem konkrétny príklad: skúsme si uvedomiť, ako často počujeme (čítame) na tom istom mieste, že Rusko je nenásytný agresor, a zároveň, čo dobré pre svet vykonal niektorý významný americký občan, občania. Ako často počujeme (čítame) na tom istom mieste, že pravda je taká, že nás všetkých už dlhodobo ovláda Americká Sila, a ak sa chceme pred ňou spasiť, je najvyšší čas pritúliť sa na mocnú hruď statočného Ruska. Množstvo článkov sa naoko venuje inej téme, ale výsledne v nás zanecháva jeden z týchto dojmov – Rusko zlé, USA dobré/ USA zlé, Rusko dobré. Kopec protirečivých informácií. Kde je pravda?? A prečo nás to vôbec zaujíma?

Lebo človek sociálny je už raz taký. Hovorí o tom teória sociálnej psychológie, tzv. Teória kognitívnej disonancie, stará približne 60 rokov. Ľudia majú vrodenú tendenciu konať v súlade so svojimi postojmi. Aj keď sa to občas nezdá, byť „čestným a úprimným“ je súčasťou vnímania seba samého. Nezdá sa to práve preto, lebo mnohí z nás prekrútia svoj sebaobraz tak, aby sa mohli ako čestní vidieť, hoci ich konanie tomu nezodpovedá. Disonanciou nazývame ľudskú reakciu na nepríjemné novozískané informácie či skúsenosti protirečiace predchádzajúcej predstave alebo znalosti. Tento nesúlad vyvoláva nepríjemný pocit napätia a následne túžbu po jeho znížení či odstránení. Je to nevedomá reakcia mysle na rozpory medzi postojmi (znalosťami, vierou, správaním) a skutočným stavom veci. V mori protirečivých informácií bezmocne pláveme a sme čoraz vyčerpanejší – kde je záchranný čln konečnej pravdy, na ktorom by sme si mohli oddýchnuť?? Bez metafor: naša myseľ nechce len tak neisto balansovať, potrebuje istoty, a to poriadne! A tak si skôr či neskôr ovca v nás (rozumej tá časť nás, ktorá nevládze tápať, ale prahne po pohodlí čo najjasnejšieho postoja) vyberie niektorý z informačných, názorových protipólov, spravidla extrémny, ktorý pri triezvom pohľade na vec jednoducho nemôže byť pravdivý. A za ten sa potom bijeme ako divé psy, lebo v o čo väčšej neistote bol takýto názor prijatý, o to viac sa musíme v ňom dodatočne utvrdzovať (a bacha, toto bolo experimentálne potvrdené!).

Výsledok našej snahy nebyť ovcou a urobiť si vlastný názor tým, že prelúskame toľko článkov, blogov, záznamov a iných informačných prameňov je potom veľmi paradoxný. Sme z nich už takí unavení, že zabudneme na akékoľvek kritické myslenie, a zaradíme sa do nejakého dobre názorovo vyhraneného stáda. Yessss. Existuje pre nás teda vôbec nejaká nádej? Nechcem sa chvastať, ale predsa len sa trošku budem: minimálne pre čitateľov tohto blogu áno. Ako uvádza aj môj obľúbený superpsychológ Dan Ariely, samotné poznanie toho, ako funguje a hrá sa s nami naša myseľ, nadhľad nad svetom a sebou samým je kľúčom k vykročeniu z davu, a k budovaniu tých najnezávislejších názorov, akých sme schopní. Pozor na istoty! Tak svet nefunguje, pokiaľ je farebný a nie čiernobiely. S čistým svedomím môžeme prijímať len momentálne postoje, ale tie treba prispôsobovať novým poznatkom. Bol by predsa nezmysel stále tvrdiť, že Zem je doska, keď s ňou začalo mať ľudstvo iné skúsenosti. Hoci, počula som už konšpirácie aj na túto tému, že...radšej už: Kritickému mysleniu zdar!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Harabin uniká disciplinárnym trestom

Sudcovi hrozí pokuta, preradenie na súd nižšieho stupňa, ale aj strata talára. Kolegovia ho zatiaľ ani raz neuznali za vinného.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?