Vychádzajúc spoza bratislavskej Reduty sme sa s kamarátkou tiežpsychologičkou na rohu skoro zrazili s drobnou, ale mimoriadne elegantnou starenkou. Úsmevy, pardóny, keď teta náhle zalomila rukami: „No videl to kedy svet?! Na námestí už stromček stavajú! Aj vianočné trhy!“ Naša potešená reakcia tetu nepotešila. „Veď je to strašné niečo, teraz Vianoce vyťahovať, ja mám 94 rokov, ale toto čo sa tu dnes deje, katastrofa! My sme mávali také krásne Vianoce, to už vy nezažijete. Aj mladosť sme mali krajšiu...“ Hmm, porovnať to asi nevieme. „Ale teta, každý máme len jednu mladosť. Tak snáď aj na tú našu budeme môcť v dobrom spomínať.“ Rozlúčili sme sa s ňou s prianím, aby tie Vianoce, keď už teda ich čas naozaj príde, mala krásne.
Cestou domov v hlave počítam: 2014-94+...aspoň 15. Jej „mladosť“ prebiehala v rokoch 1930-1950. Krásne Vianoce?? Ktoré, tie za Veľkej hospodárskej krízy, tie za vojny, či tie za nástupu totality? Teta nás ľutuje, aké má naša generácia vypelichané Vianoce.
Keby sme chceli byť pesimisti, dalo by sa hovoriť o tom, ako je v rámci marketingu téma Vianoc vystavovaná na obdiv ako vymaľovaná kur...ehm, štetka. Ako nás vianočné reklamy, pesničky, ozdôbky a doplnky valcujú zo všadiaľ najneskôr od Halloweenu, a úplne nepokryte sa z nás snažia v mene sviatkov lásky a pokoja vymačkať prachy. Hučia, bľačia reklamné džingle spotvorujúc koledy tak strašne, že si pomaly neviete spomenúť, ako to bolo s tým narodil sa Kristus pán ďalej. Speváci v zúfalej snahe predať vypúšťajú do éteru šialene silené vianočné songy (hviezdy sa v nebi zmenia na milión smajlíkooooov), z ktorých kričí konzum hlasnejšie než ich počítačom upravené hlasy. Berieme si pôžičky, aby sme mohli kúpiť darčeky za peniaze, ktoré nemáme, v takom množstve, ktoré nepotrebujeme. Celé zle, fuj hnus, povedal by pesimista s odpľutím na dnešnú dobu.
Nenapraviteľným optimistom by som sa nenazvala, fakt nie. Ale páči sa mi predstava, že dokážem tomu, čo je na dnešnej dobe skazené, vzdorovať aspoň na Vianoce. Niečo v zmysle „fuck the system!“ - tým, že mi je na Vianoce tak strašne dobre, teplúčko a voňavučko, sa cítim skoro ako rebel.
Mám pre všetkých ľudí dobrej vôle drsnú vianočnú výzvu: Vypínajte zvuk, keď idú v telke či rádiu agresívne reklamy, nedovoľte, aby sa Vám a Vašim deťom vianočné pesničky ošúchali – šetrite si ich až k vypekaniu perníčkov, či zdobeniu stromčeka! Netrápte sa toľko so zháňaním peňazí na darčeky, radšej svoj čas a energiu vrazte napríklad do výroby adventného venca, alebo oprášte recepty po babke/vygooglite úplne nové a nezvyčajné, a doprajte si pocit, že ste vlastne strašne šikovní a tvoriví, nie unavení a zadlžení! Vzbúrte sa proti tvrdeniam, že dnešné Vianoce sú len o falošných úsmevoch a pokrytectve, o strese a migrénach – užite si ich s ľuďmi, ktorých máte najradšej, ako ešte nikdy!!!
...neviem, ako to teta vlastne myslela. Čo zažila. Ale zamakajme, nech nás netreba ľutovať ;)
